História

História farnosti

Dejiny našej farnosti sú známe už vyše 850 rokov. Prvou písomnou zmienkou o nej a súčasne o Leviciach je totiž práve donačná listina, zachovaná v archíve ostrihomskej kapituly, podľa ktorej v uvedenom roku v osade Bratka arcibiskup Martirius posvätil kostol, postavený županom Euzidinom. K tejto osade boli pričlenené ako filiálky Leua (Levice) a Vitk.

Dávna história

Levice boli vtedy len bezvýznamnou poddanskou osadou, patriacou k tekovskému hradnému panstvu. Ležali východne od terajšieho mestského centra na úpätí viničného vrchu, ktorý si podnes zachoval názov Staré Levice.
Osada Bratka, ktorú v cirkevno-správnom zmysle treba považovať za priameho predchodcu Levíc, ležala na juhozápadnom okraji mesta a zanikla v rokoch 1429-1456 počas husitských výbojov. Základy románskeho kostolíka z Bratky z roku 1156 boli archeologickým výskumom odkryté v rokoch 1958-1960.
V období po vpáde Tatárov (1241) bol neďaleko osady Leva postavený kamenný hrad. Stál na skalnom výbežku nad močaristou rovinou dolného Pohronia a pod jeho pevnostnými múrmi sa začalo vzmáhať podhradské mestečko. Aj hrad aj rastúce podhradie prevzali názov zanikajúcej osady Leva – sú to dnešné Levice.
Farský kostol Levíc bol postavený v jadre starého mesta a situovaný kolmo na jeho hlavnú komunikačnú os – na tzv. Pánsku ulicu (dnes ulica sv. Michala), smerujúcu od hlavnej brány hradu k juhovýchodnej bráne mestských hradieb. Kostol stál na tomto mieste už v 14. storočí a bol zasvätený sv. Ladislavovi. Bol menších rozmerov, mal zaklenutú svätyňu, doštenú strechu a malú vežičku. Od roku 1624 tu pôsobili jezuiti, ktorých sem vyslal arcibiskup Peter Pázmany.
Roku 1663 obsadili Levice turecké vojská a zotrvali tu 223 dní. Mesto vydrancovali, mnoho obyvateľov vzali do zajatia a farský kostol premenili na moslimskú džamiju.
Keď medzičasom jezuiti z Levíc odišli, feudálny pán mesta Pavol Esterházy povolal sem rehoľu františkánov – minoritov v roku 1675. Barón Mikuláš Jaklin z Lefantoviec za panovania uhorského kráľa Leopolda daroval františkánom dom s dvorom a záhradou. Jeho príklad nasledovali aj ďalší darcovia a s ich pomocou bol v nasledujúcich rokoch vystavaný kláštor.
Keď medzičasom jezuiti z Levíc odišli, feudálny pán mesta Pavol Esterházy povolal sem rehoľu františkánov – minoritov v roku 1675. Barón Mikuláš Jaklin z Lefantoviec za panovania uhorského kráľa Leopolda daroval františkánom dom s dvorom a záhradou. Jeho príklad nasledovali aj ďalší darcovia a s ich pomocou bol v nasledujúcich rokoch vystavaný kláštor.
18. augusta 1696 Levice spustošil obrovský požiar, pričom zhorel aj kostol. O dva roky neskôr feudál Mikuláš Jaklin spolu s mešťanmi dal postaviť nový, trochu väčší kostol. Od roku 1647 mal už levický farský kostol nového patróna; jeho ochranným svätcom sa stal sv,. Michal archanjel, ktorý bol v rokoch protitureckých vojen veľmi obľúbeným patrónom bojovníkov proti osmanskej porobe. Františkánski mnísi začali po dostavaní kláštora v roku 1714 s výstavbou kostola. Stavbu dokončili v roku 1720. Patrónom kostola sa stal svätý Jozef. 12.septembra 1772 zúril v meste hrozný požiar, ktorému padlo za obeť 245 domov a tri ľudské životy; zhorel aj farský kostol a roztavili sa aj zvony. Obyvatelia Levíc už v nasledujúcom roku postavili nový kostol.
Roku 1786 z nariadenia cisára Jozefa II. museli františkáni opustiť Levice a odsťahovať sa do mesta Szécsény. V neskorších rokoch slúžil kláštor ako vojenská nemocnica. Až v roku 1814 preberá kláštor rehoľa piaristov. 24. júla 1808 zachvátil Levice veľký požiar; zo 680 domov mesta zhorelo 303, medzi nimi aj katolícky kostol spolu s pristavanou vežou. Za pár rokov bol kostol znovu postavený, ale na vystavenie veže už nebolo síl.
Roku 1831 bola pri kostole postavená zvonica a na nej umiestnili nové zvony.

20 a 21. Storočie

Na jar v roku 1902 pristavali veriaci ku kostolu dve honosné veže, umiestnili v nich zvony a rozobrali provizórnu zvonicu.
Prvá svetová vojna olúpila kostol o štyri zvony, ktoré boli nahradené až v roku 1926 novými. Roku 1946 preberá kláštor aj kostola sv. Jozefa rehoľa tešiteľov. V pomernej krátkej dobe, za pomoci veriacich, obnovili zničené časti budov. Pôsobenie tešiteľov v Leviciach sa skončilo náhle v pamätnú noc z 13. na 14. apríla 1950, kedy boli na Slovensku brutálnym spôsobom likvidované všetky mužské rehole a ich členovia následne internovaní. Po odvlečení rehoľníkov do kláštora nasťahovali olaských Cigánov – Rómov. Títo ho natoľko doničili, že ich v rokoch 1982-83 bolo treba vysťahovať, pretože bola povážlivo narušená statika objektu. Potom bol kláštor provizórnym skladom Tekovského múzea. Po roku 1986 sa postupne spevnili najohrozenejšie časti kláštora. Dnes slúži kláštor z časti ako farský úrad, časť ešte čaká na opravu.
V kostole sv. Michala bol v roku 1991 obnovený interiér.
V tom istom roku bola v Leviciach na sídlisku Rybníky zriadená Cirkevná základná škola sv. Vincenta.
V roku 2001 bol v na sídlisku Rybníky za pomoci veriacich postavený nový kostol Zoslania Ducha Svätého a v súčasnosti prebiehajú stavby pastoračného centra pri tomto kostole.

Levická Kalvária

Iniciátorom a realizátorom revitalizácie levickej Kalvárie je od roku 2007 občianske združenie PATRIMONIUM SERVANDI v Leviciach a jeho priaznivci.
Záber z výročnej schôdze OZ PATRIMONIUM SERVANDI z 29. januára 2010, na ktorom bola vyhdontená jeho činnosť v uplynulom roku a plán aktivít na rok 2010.

Mozaika z histórie levickej Kalvárie.

Rád Františkánov, ktorý sa v Leviciach zdržiaval v rokoch 1675 až 1786, začal na vŕšku budovať areál krížovej cesty. Barón Mikoláš Jaklin, v tom čase majiteľ levického panstva, v roku 1695 rozdelil nevyužívané svahy Kalvárie na vinohrady a dal ich chudobným obyvateľom. V závete z roku 1702 zanechal 700 forintov na výstavbu Kalvárie. Krížová cesta sa začínala na južnom výbežku kopca v blízkosti Levického hradu. Celková dĺžka krížovej cesty, ktorá má tradične 14. zastavení, bola približne 350m. Lemovalo ju pät murovaných kaplniek, pričom v každej z nich nástenné maľby zobrazovali dve zastavenia. Tri dalšie zastavenia boli v interiéri kostolíka (dve na bokoch lode a oltár Piety). Zastavenie Ukrižovania znázornovalo súsošie za kostolíkom. “ (Z knihy Levice na starých pohladniciach:Csaba Tolnai)

LEVICKÁ KALVÁRIA V PREMENÁCH ČASU

začiatok XVIII.stor.
Zo základiny levického zemepána baróna Mikuláša Jaklina a spolku vinohradníkov Tekovskej župy bola postavená a udržiavaná vrcholová kaplnka a krížová cesta
XIX.stor.
24.júla 1808 rozsiahly požiar zničil takmer polovicu mesta. Odvtedy sa každoročne konala v poslednú júlovú nedeľu prosebná pút na kalváriu
rok 1821
prístavbou bola vrcholová kaplnka zväčšená na kostolík Povýšenia sv.kríža
začiatok roku 1945
počas bojov II.svetovej vojny boli zničené kaplnky krížovej cesty a vážne poškodený vrcholový kostolík
roky päťdesiate
zánik kalvárie
roky 2006-2008
z iniciatívy skupiny veriacich vzniklo občianske združenie Patrimonium servandi v Leviciach z darov a za pomoci mnohých ľudí obnovilo sakrálny areál levickej kalvárie. Kalvária bola obnovená podľa projektu Ing. arch. Jozefa Frtúsa, rodáka z Podlužian, ktorý navrhol netradičné riešenie torza historického kostolíka a vyhliadkovej veže. Autorkou farebných keramických reliéfov umiestnených na 14 zastaveniach krížovej cesty je Adriena Kutaková.